V nedeľu 5. júla sa v Grécku konalo referendum označované prívlastkom „ o budúcnosti krajiny“, kedy občania hlasovali o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov pre poskytnutie ďalšej finančnej pomoci. Referendum bolo často označované ako referendum o zotrvaní v eurozóne. Grécky premiér Alexis Tsipras od vyhlásenia referenda prízvukoval na občanov krajiny, aby v referende povedali „NIE“. Svoje odporúčanie podoprel argumentom o presvedčenie, že mu toto rozhodnutie prinesie tvrdšiu páku na veriteľov. Namiesto lepších podmienok sa po gréckom „NIE“ začalo častejšie hovoriť o Grexite. Jeho uskutočnenie však bolo dočasne odložené po úspešných rokovaniach medzi európskymi lídrami a gréckym premiérom. Konkrétne kroky budú môcť byť započaté v prípade, že grécki poslanci v stredu schvália navrhované reformy.

Tsiprasovo „NIE“ dohodám s veriteľmi Gréci podporili 61,31 percentami hlasov. Za podpísanie dohody hlasovalo iba 38,69 percenta voličov, pričom volebná účasť v krajine dosiahla 62,5 percenta voličov. Európski lídri interpretovali grécke referendum ako referendum o záujme Grékov zotrvať v eurozóne. Zatiaľ čo Gréci podporili postoj premiéra Tsiprasa, v období pred referendom sme mohli pozorovať zosilnený odklon európskych zástancov Tsiprasových krokov. Spomeňme napríklad talianského premiéra Mattea Renziho, ktorý pred referendom vyhlásil, že grécke „Ochi“( Nie) povedie ku Grexitu ( odchodu Grécka z eurozóny).

V reakcii na grécke referendum bolo v stredu 8. júla 2015 zvolané zasadanie Európskeho parlamentu, kedy najväčšiu pozornosť prilákal prejav europoslanca Guya Verhofstada z frakcie ALDE. Verhofstadt v ňom obviňuje prítomného premiéra Tsiprasa z nedostatočných snáh gréckych politických elít pri riešení krízy, žiada od neho balík hlbokých štrukturálnych reforiem, ktorý bude obsahovať presný plán a nielen všeobecné zámery Tsiprasovej vlády. V prejave Verhofstadt predkladá konkrétne kroky, ktoré dopomôžu k vyriešeniu krízy ako sú ukončenie klientelizmu, transformácia štátnych bánk na banky súkromné či ukončenie privilégií pre majiteľov lodí, armádu a grécke ostrovy. Kritika Tsiprasa prichádzala počas rozpravy zo všetkých strán. Poslanec z frakcie EPP Manfred Weber odkázal gréckemu premiérovi nasledovné: “Vy provokujete, no my sa snažíme o kompromis. Vy sa pozeráte na zlyhania, no my hľadáme úspech. Vy nemáte radi Európu, my áno. ”

Gréci však vidia situáciu z iného pohľadu. Podľa premiéra Tsiprasa grécka kríza poukázala na neschopnosť Európskej únie prísť s dlhodobými riešeniami kríz. Tvrdí, že pomoc bola chybne orientovaná na záchranu gréckych bánk, namiesto pomoci samotným občanom. Paradoxom v tomto tvrdení je, že z rovnakej chyby bol obvinený samotný premiér europoslancom Verhofstadtom. Nie všetci grécki predstavitelia vidia situáciu optimisticky. Poslanec a člen ľavicovej Syrizy Alexis Mitropoulous hovorí o prehre a premene strany na neoliberálov, ktorí sa snažia implementovať program markantne vzďaľujúci sa idey sociálnej politiky. Vláda by podľa jeho názoru nemala viesť krajinu smerom ku Grexitu, pretože nebude schopná sa s ním vysporiadať. Mitropolousov spolustranník Kostas Lapavitsas navrhuje, aby sa štát začal pripravovať na Grexit. Podľa jeho slov je síce evidentné, že krajina túto situáciu nebude schopná zvládnuť, avšak mala by sa na ňu snažiť pripraviť, pretože sa v nej čochvíľa ocitne.

Do prejednávaných dokumentov určených pre ministrov financií eurozóny bol zahrnutý alternatívny nemecký návrh, ktorým bolo dočasné (päťročné) vystúpenie krajiny z eurozóny. Návrh vychádzal z negatívnych postoj niektorých členov euroskupiny, ktoré jasne odmietli poskytnúť Grécku ďalšiu finančnú injekciu. Portál BBC v jednom zo svojich článkov analyzuje tlak, ktorý Grécka kríza vyvoláva na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Nemecko je krajinou, ktorej v súčasnosti Grécko dlhuje najviac peňazí (68 miliárd eur). Podľa nedávnych prieskumov by polovica obyvateľov Nemecka privítala vystúpenie Grécka z eurozóny.

Vystúpenie Grécka z eurozóny má nielen svojich obhajcov, ale taktiež odporcov. Minister financií Luxemburska Jean Asselborn varoval, že Európu čaká katastrofa, pokiaľ Nemecko vytlačí Grécko z eurozóny. Podľa jeho názoru by takýto scenár bol fatálnym pre nemeckú povesť v Európskej Únii a viedol by ku konfliktu s Francúzskom. Na strane druhej nemecký prezident odmieta myšlienku eurozóny bez Grécka. Rozhodnutie Nemecka ako lídra euroskupiny jednoznačne zaváži pri procese schválenia tretieho gréckeho bailoutu.

Razantný nesúhlas s návrhom dočasného vystúpenia vyjadrili nielen grécki politici, no taktiež aj francúzsky prezident François Hollande či taliansky premiér Matteo Renzi. Proti Grexitu sa vyjadril aj predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker, ktorý upozornil na jeho možné neblahé dôsledky. Grexit podľa neho nie je možnosťou. Krajiny by podľa jeho názoru opustením zóny bezpečnosti a prosperity vytvorenej eurozónou spustila anglosaské snahy o jej rozklad.

Zavŕšením minulotýždňových rokovaní sa mal stať nedeľný summit európskych lídrov, ktorý bol napokon prerušený. Lídri sa však rozhodli stretnúť s gréckym premiérom separátne a detailne preskúmať obsah navrhovaných reforiem. Rokovania, ktoré trvali až do skorých pondelňajších ranných hodín priniesli žiadanú dohodu medzi európskymi lídrami a gréckym premiérom, ktorá v sebe zahŕňa balík pomoci vo výške 86 miliárd eur. Ihneď po ukončení rokovaní sa premiér Tsipras vrátil do Atén , kde ho momentálne čaká neľahká úloha presvedčiť poslancov, aby v stredu (15.7.) schválili reformné zákony, ktoré podmieňujú prijatie finančnej pomoci od Európskej únie. Aj napriek čoraz viditeľnejšiemu nesúhlasu či už zo strany poslancov alebo širšej verejnosti sa však očakáva, že „reformné návrhy“: http://www.sme.sk/…-grecko.html podporí väčšina gréckych poslancov. V prípade, že by sa tak nestalo, bude potrebné prejsť na plán B, ktorý podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zatiaľ neexistuje.