Talianska módna návrhárka Miuccia Prada tvrdí, že: „to, čo nosíte je spôsob, ako sa prezentujete svetu, najmä dnes, keď medziľudské vzťahy plynú tak rýchlo. Móda je okamžitý jazyk.“

Móda teda predstavuje určitú formu vizuálnej (Appleford, 2013) a materiálnej kultúry, ktorá je prioritne ponímaná ako estetický akt (Roach a Eicher, 2007: 109). Odievanie by sa však dalo považovať za jeden z najprincipiálnejších sociálnych prejavov ľudských jedincov v spoločnosti. Predstavuje jeden z hlavných indikátorov neverbálnej komunikácie a slobodného prejavu, ktorý často vysiela  svojmu percipientovi zreteľné správy.

Móda je „politický fenomén“ (Edwards 2007: 191), ktorý prispieva k rozvoju rôznych sociálnych hnutí a politických skupín, pričom je vnímaná ako „politický jazyk“ (English, 2007: 110), akcentujúci určitú politickú príslušnosť a diferenciu od ostatných skupín v spoločnosti. Rozpoznanie konkrétneho politického postoja určitého ľudského jedinca je možné prostredníctvom jeho politickej socializácie a politickej participácie. Predmetné aspekty predstavujú obligatórne determinanty každej politickej kultúry štátu, prostredníctvom ktorých sa ľudský jedinec stáva aktívne konajúcim členom politického systému.

V danej súvislosti by sme chceli poukázať na Veľkú Britániu, nakoľko sa jedná o krajinu disponujúcu špecifickou politickou kultúrou na vysokej úrovni. Je zrejmé, že ekonomický rozvoj vo Veľkej Británii ako modernej industrializovanej krajiny, jej historickej sily v politickej sfére a jej vlastného kultúrneho vývoja bol vždy spájaný s tradíciou kvalitného krajčírstva unikátnym spôsobom. Móda tu teda jednoznačne plní funkciu sekundárneho socializačného činiteľa.

Politická socializácia predstavuje proces osvojenia si špeciálnych rolí, ktoré je nevyhnutné plniť v politickej sfére, prostredníctvom vytvorenia úzkeho a vzájomného vzťahu medzi človekom a politickým systémom, prípadne s jeho inštitúciami (Easton 1999, Kulašík 2007). Počas vlády kráľovnej Anne vo Veľkej Británii na začiatku 18. storočia, boli preferencie politických strán indikované prostredníctvom dekoratívneho označovania sa. Prívrženci strany Whigov si aplikovali označenie na pravé líce, prívrženci Toryovcov na ľavé líce, tí, ktorí boli neutrálni, respektíve nepreferovali žiadnu z predmetných politických strán mali označenia na oboch lícach (Roach a Eicher, 2007).

Vznik punkového štýlu odievania vo Veľkej Británii počas 70. a  80. rokov 20. storočia zdôraznil opodstatnenosť módy. Daný štýl predstavoval dynamickú a priamu reakciu mladých ľudí na britskú ekonomiku v recesii, dominovala situácia globálnej chudoby, pričom sa prehlbovali diferencie medzi vyššou a nižšou sociálnou triedou. „Sociálno-politická dezorientácia prispela k sociálnej reakcii v ich hudbe, ich móde a ich životnom štýle“ (English 2007: 103).

Politická participácia predstavuje účasť človeka na politických procesoch, prostredníctvom využívania svojich politických práv, je považovaná za nadstavbu politickej socializácie,pričom je realizovaná v priamej alebo nepriamej podobe (Weber 1990). Britská módna návrhárka Vivienne Westwood predstavuje počas posledných rokov kolekcie, ktoré sa stávajú stále viac politicky iniciované zamerané na problematiku vládnej a environmentálnej politiky. V. Westwood nedávno agitovala, aby Škóti hlasovali v referende o politickej nezávislosti v roku 2014 za samostatnosť Škótska. Politické stanovisko vyjadrila módnou prehliadkou (jar/leto 2014/2015), s využitím odznakov s rozhodnutím „áno“ na svojich modeloch.

Britská dizajnérka Katharine Hamnett využíva vo svojej tvorbe kombináciu pouličného štýlu, politiky a  historického štýlu. Významný prínos jej tvorby predstavujú tričká s politickými sloganmi, čím zdôrazňuje dôležitú pozíciu odevu v rámci politickej socializácie a politickej participácie.

Z vyššie uvedených príkladov vyplýva, že móda ako spôsob odievania, ktorý je populárny v určitom časovom období na lokálnej úrovni alebo ako celosvetový fenomén teda predstavuje kompaktné médium, ktoré je výpoveďou jednotlivca, jeho požiadaviek, potrieb a názorov každodenného života. Móda predstavuje mechanizmus selekcií na základe kritérií vkusu, ktorý prispieva k rozširovaniu určitého politického vedomia v spoločnosti a šíreniu politizácie medzi ľuďmi. Na záver môžeme konštatovať, že móda ako indikátor spoločenských a politických vzťahov jednoznačne predstavuje dominantný aspekt v procese politickej socializácie a procese politickej participácie.

 

Barbora Krištofová je študentkou na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V jej výskumnej oblasti sa zaoberá intelektuálnou históriou vzťahu medzi módou a politikou. Barbora realizovala svoje výskumné pobyty na nasledujúcich akademických inštitúciách: Fakulta politických vied a sociológie, Universidad Complutense de Madrid, Španielsko (2013-2014), na Fakulte politických a sociálnych vied, Universitá Cattolica del Sacro Cuore, Miláno, Taliansko (2014) a na Inštitúte sociológie, Universität Wien, Rakúsko (2015).