Kríza na Ukrajine trvá od novembra 2014, kedy sa prezident Janukovyč rozhodol nepodpísať asociačnú dohodu, čo vyhnalo ľudí do ulíc. Konflikt sprevádzaný odtrhnutím Krymu a neustálymi bojmi vo východných regiónoch si podľa OSN vyžiadal viac ako 5000 životov (postupný vývoj udalostí na Ukrajine ponúka napr. Financial Times). USA teda začali nedávno uvažovať o poskytnutí smrtiacich zbraní, ktoré môžu mať pre Ukrajinu dvojaký dopad. Bude to jej spása alebo práve naopak záhuba? Ani analytici, ani politici, sa na tom nevedia jednotne zhodnúť.

Ako informoval The New York Times, doteraz bola Ukrajine dodávaná z USA a iných štátov NATO „nesmrtiaca pomoc“, ktorá napr. v americkom prípade predstavovala nepriestrelné vesty, okuliare na nočné videnie alebo lekárničky prvej pomoci. USA a najmä jej prezident Obama silne oponovali poskytovaniu smrtiacich zbraní, no začiatkom februára začínajú meniť svoj postoj. Veľký vplyv na to mala situácia priamo na Ukrajine, kde cez víkend zabili separatisti 15 ukrajinských vojakov, čo je podľa informácií Deutsche Welle za posledných 5 mesiacov najvyšší počet obetí spomedzi ukrajinskej armády zabitých za jeden deň. Okrem vojakov veľkú úlohu zohrávali tiež obete medzi civilistami, ktoré sa podľa International Business Times vyšplhali od konca januára na 224 mŕtvych. Tieto faktory zintenzívnili potrebu USA zasiahnuť aj inak ako nesmrtiacou pomocou a ekonomickou podporou, čo je vyjadrené aj v analytickej správe „Preserving Ukraine’s Inde­pendence, Resisting Russian Aggression: What the United States and NATO Must Do“ od amerických odborníkov. Podľa správy, citovanej agentúrou Reuters, môže silná ukrajinská armáda s posilnenými bezpečnostnými kapacitami zvýšiť šancu dospieť k mierovým rozhovorom. CNN informovalo o tom, že autori správy naliehajú na USA, aby zvýšili finančnú pomoc pre Ukrajinu na 3 mld. dolárov v oblasti bezpečnostnej výzbroje, vrátane prieskumných bezpilotných lietadiel, protitankových striel, obrnených vozidiel a radarov s možnosťou zachytiť polohu delostreleckej paľby, ktorá má asi 70% podiel na úmrtiach. Myšlienka zmeny pomoci Ukrajine sa ujala napr. u bývalého veľvyslanca USA na Ukrajine, S. Pifera, u ministra zahraničných vecí J. Kerryho, ktorý 5. 2. 2015 osobne navštívil Ukrajinu s príspevkom 16, 4 mil. dolárov v podobe humanitárnej pomoci, alebo u B. Rhodesa, Obamovho poradcu v bezpečnostných otázkach, ktorý je presvedčený, že nejde iba o prísun zbraní, ale o vytváranie nátlaku. Napriek tomu, že je za účelom vyriešenia krízy stále väčší dôraz kladený na diplomatické prostriedky, alternatíva zásobovania smrtiacimi zbraňami nie je v prípade USA explicitne zamietnutá, keďže ekonomické sankcie síce hospodárstvom Ruska otriasli, avšak neviedli k ukončeniu ruskej intervencie do konfliktu, ako tvrdí The Telegraph alebo The Guardian. USA avšak nie sú v tejto otázke jednotné, čo dokazuje aj článok od P. Saundersa z think-tanku Center for the National Interest, ktorý tvrdí, že sa dodávkami zbraní dosiahne zástupná vojna s Ruskom. A nie je jediný. Rozhodujúce slovo má ale prezident Obama, ktorý svoj názor vyjadril v interview pre CNN. Podľa jeho slov by nebolo múdre ani pre USA, ani pre celý svet, hnať sa do vojenského konfliktu s Ruskom. Naopak ukrajinský prezident Porošenko o pomoci spojencov nepochybuje, pretože podľa jeho slov musí mať Ukrajina prostriedky na svoju vlastnú obranu. Rusko na diskusiu o amerických dodávkach zbraní na Ukrajinu od začiatku reagovalo veľmi negatívne. Už v novembri 2014 tvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí A. Lukaševič, že by USA mohli takýmto krokom porušiť aprílovú dohodu zo Ženevy, pričom v súčasnosti to pokladajú za ohrozenie ich vlastnej bezpečnosti, ako uvádza Reuters. A. Lukaševič, na tlačovej konferencii 5. 2. 2015 vyslovil presvedčenie, že zásobovanie smrtiacimi zbraňami by bolo destabilizujúcim faktorom, ktorý by narušil rovnováhu medzi silami v regióne, keďže Rusko tvrdenia o vyslaní svojich vojakov či techniky na Ukrajinu stále odmieta. Proti výrokom ukrajinského prezidenta uverejnenom v The Guardian o 9000 ruských vojakoch na ukrajinskom území sa Rusi obhajovali tvrdením, že ide iba o dobrovoľníkov. Pokiaľ by sa ale USA alebo NATO rozhodli vojensky podporiť Ukrajinu, mohla by sa v Rusku pomerne slabá, 13% verejná podpora zapojenia sa do ukrajinského konfliktu zvýšiť, pretože by sa z vojny voči Ukrajincom, inému slovanskému národu, stala vojna voči NATO, s ktorým nemajú v poslednej dobe najlepšie vzťahy. Podľa Bloomberg View by boli Ukrajinci schopní protitankovými strelami a radarmi odhaliť a zabiť nepriateľov, medzi nimi aj Rusov, čím by už v očiach ruských občanov nebola táto pomoc vnímaná ako „obranná“. Aj keby Rusko neodpovedalo na posilnenie ukrajinskej armády zahraničnou výzbrojou intenzívnejším zapojením do konfliktu, implementácia tohto rozhodnutia USA a štátmi NATO by niesla so sebou viaceré problémy. The Guardian hovorí o tom, že by kvôli americkým očakávaniam rovnakej pomoci od EÚ mohlo dôjsť k vážnym deleniam v názoroch jej členských štátov. Napr. Nemecko výslovne nechce konflikt riešiť vojenskými prostriedkami, v Maďarsku pretrvávajú dobré vzťahy s Ruskom a štáty ako Grécko sú zase príliš zadlžené. Problém by tiež mohol nastať aj v prípade, ak budú USA ochotné poskytnúť Ukrajine zbrane, pretože by museli podľa The Washington Post spolupracovať so štátmi NATO disponujúcimi zbraňami sovietskeho typu, kompatibilnými s tými ukrajinskými. Podľa ukrajinského vojenského analytika Zgureca, by ale ani dodávky jednotlivých západných štátov neboli schopné zmeniť situáciu, pretože na to je potrebná dlhodobá operácia.. Neexistuje jednotný pohľad na to, ako Ukrajine pomôcť, keďže prostriedky diplomatického a ekonomického charakteru zlyhávajú v plnení svojho účelu, no je očividné, že spojenci musia nejakým spôsobom urýchlene zasiahnuť. Otázkou teda ostáva, ako efektívne pomôcť Ukrajine bez rozpútania vojenského konfliktu medzi Ruskom a USA.