V roku 2010 si novou doktrínou, schválenou prezidentom Medvedevom, Rusko vyhradzovalo právo použiť jadrové zbrane v reakcii na využitie akéhokoľvek typu zbraní hromadného ničenia proti nemu, alebo proti jeho spojencom. V piatok sa však uskutočnila revízia tohto dokumentu, ktorá prináša mimo iného aj zmenu formulácie niektorých pôvodných hrozieb.
Ruský prezident Vladimír Putin odsúhlasil v piatok 26. decembra revidovanú vojenskú doktrínu, zverejnenú na webovej stránke Kremľa, ktorá označuje približovanie vojenských jednotiek NATO a jeho členských štátov k hraniciam, za hlavnú vonkajšiu vojenskú hrozbu. V tomto kontexte považuje posilňovanie kapacít a funkcií NATO v rozpore s medzinárodným právom, informoval portálPressTV. Doktrínou si podľa LA Times Rusko uplatňuje právo na použitie jadrových zbraní pre účely odrazenia agresie ohrozujúcej samotnú existenciu Ruska. Oana Lungescu, ako hovorkyňa NATO, však tvrdí, že aliancia „…nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Rusko ani iný národ.“ Dodáva, že NATO bráni svojich členov v súlade s medzinárodným právom, čo sa podľa nej nedá povedať o ruských akciách na Ukrajine, informovalo RadioFreeEurope.
Sergey Pashinsky označil v parlamente Rusko za krajinu, ktorá „transformovala Ukrajinu zo svojho strategického partnera na strategického nepriateľa. My im neodpustíme – ani anexiu Krymu ani obete na východe Ukrajiny… Ukrajina je na takúto výzvu pripravená“, uviedol Euronews. Pashinsky navyše zdôraznil, že jeho krajina vyvíja svoju vlastnú vojenskú doktrínu, pomocou ktorej bude konfrontovať všetky hrozby od svojho východného suseda.
Revízia dokumentu však vidí hrozby aj mimo Európy, a to predovšetkým v rámci udalostí odohrávajúcich sa v Severnej Afrike, Sýrií, Iraku a Afganistane. Okrem rozpoznania nebezpečenstva v podobe NATO, z novej ruskej doktríny vyvstáva aj zvýšenie možnosti použitia konvenčných zbraní ako „strategický deterrent“ bez vyslovenia, kedy a ako by sa k nim Moskva mohla uchýliť, uvádza portál Aljazeera.
V rámci jej obsahu nájdeme aj zmienku o možnosti vytvorenia vlastného bloku krajín, ktoré by medzi sebou vytvorili obrannú sieť v podobe raketového systému. Podľa portálu UPI by tento blok mal zahŕňať krajiny zdieľajúce ruské bezpečnostné problémy. Konkrétne ide o štáty BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a členov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Na druhej strane však podľa portálu Sputnik, revízia dokumentu sama považuje za vonkajšiu hrozbu aj vývoj a zavádzanie strategických raketových obranných systémov, implementáciu doktríny ‚globálneho útoku‘, nasadenie vysoko precíznych konvenčných zbraňových systémov, rovnako ako aj plány na umiestnenie zbraní vo vesmíre.
Novým bodom, ktorý ešte nebol nikdy predtým spomenutý vo vojenskej doktríne, sa podľa RT stáva aj ruský vojenský cieľ chrániť národné záujmy v arktickom regióne. Vladimír Putin sa už v apríli priznal k svojmu zámeru vybudovať sieť vojenských zariadení na tomto území, pre účely hostenia vojakov, vojnových lodí a lietadiel. Jedná sa o súčasť plánu na posilnenie obrany národných záujmov a hraníc v danom regióne, uvádza Sputnik.
V rámci revízie doktríny je vidieť aj zmenu pohľadu Ruska na hrozby ako také, kedy FinancialTimes poukazuje na posun od nebezpečenstva vojenskej povahy smerom k informačnej. Dôležitú úlohu tu hrá aj vymedzenie domácich nástrah, akými sú akcie zamerané na násilnú zmenu ruského ústavného poriadku, destabilizácia politického a sociálneho prostredia, dezorganizácia fungovania štátnych orgánov, kritických civilných a vojenských zariadení a informačnej infraštruktúry Ruska, uvádza server RT.
Za jadro ruskej obrannej politiky považuje nový dokument prevenciu pred jadrovou vojnou alebo aj akýkoľvek iný typ konfliktu. Celkovo si tak doktrína podľa BBC privlastňuje obranný charakter a nie útočný, kedy použitie vojenskej sily vníma po vyčerpaní všetkých nenásilných prostriedkov ako poslednú možnosť.
Revízia vojenskej doktríny z roku 2010 príliš nenapomáha k umierneniu situácie na východe Ukrajiny, ktorú podľa Reuters predovšetkým vyhrotilo zrušenie neutrálneho statusu krajiny, odsúhlasené minulý utorok kyjevským parlamentom, v snahe dosiahnutia členstva v NATO. Aj napriek častým špekuláciám, odvrhnutie neutrality Ukrajiny neviedlo k prijatiu revízie doktríny, pretože ako Itar-Tass uvádza, zmeny boli schválené na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska 19. decembra 2014, a teda štyri dni pred zasadnutím parlamentu. Navyše členstvo Ukrajiny v aliancií je v nedohľadne, keďže jej bude pravdepodobne trvať roky, kým začne spĺňať technické kritéria pre vstup do NATO. Ako portál uvádza, aj po dosiahnutí podmienok vstupu tu neexistuje záruka, že aliancia bude pripravená podstúpiť takéto rozhodnutie.
Na komentár k novej ruskej doktríne si zo strany NATO budeme musieť ešte počkať. Ako uvádza KyivPost, veliteľstvo NATO chce ešte predtým, ako sa vyjadrí na adresu daného dokumentu, preštudovať detailne jeho obsah.
