Hongkonská miniústava určuje, že sa do dvadsiatich rokov od návratu Hongkongu Číne budú konať voľby predsedu vlády na základe všeobecného volebného práva. Čínska vláda roku 2004 odsunula aplikáciu zákona na posledný možný termín, na rok 2017. Skupina profesorov a ústavných právnikov založila v marci 2013 hnutie Okupujme Centrál s láskou a mierom, ktorého cieľom bolo vyhlásiť občiansku neposlušnosť v prípade, že vláda odmietne implementáciu všeobecného volebného práva aj pre rok 2017.
Uprostred ústavnej debaty vydala čínska vláda v júni 2014 Bielu knihu, ktorej interpretácia politiky „jedna krajina, dva systémy“ uberá miestnej vláde kompetencie. Hongkončania nato zorganizovali nelegálne referendum o spôsobe voľby predsedu vlády, ktorého sa zúčastnilo takmer 800,000 ľudí. Prvého júla sa konala protivládna demonštrácia, ktorej sa zúčastnilo pol milióna ľudí. Peking vydal 31. augusta rozhodnutie o podobe volieb v roku 2017, ktoré povoľuje všeobecné volebné právo, nomináciu však ponecháva v rukách 1200-člennej komisie, ktorá určí dvoch až troch kandidátov. Hongkonská zákonodarkyňa Regina Ip vysvetľuje vládnu pozíciu tým, že Hongkong ešte nie je pripravený na väčšiu mieru demokracie.
Benny Tai z hnutia Okupujme Centrál obvinil vládu z lží a požadoval zmeniť nomináciu tak, aby spĺňala „medzinárodné demokratické kritéria K hnutiu sa pridali študenti, ktorí vyhlásili bojkot vyučovania a 26. septembra obsadili námestie pred vládnymi budovami. Zatknutie vodcu študentov Joshuu Wonga vyburcovalo spoločnosť: aktivisti vyhlásili počiatok okupácie a desaťtisíce ľudí prišli pred vládne budovy podporiť študentov. Polícia v snahe rozohnať zástupy použila slzotvorný plyn, čím vytlačila protestujúcich do priľahlých štvrtí. Davy obsadili centrálne oblasti mesta a polícia sa stiahla. Rachel Lu z Foreign Policy nazvala tento stret zápasom o srdcia Hongkončanov, v ktorom vláda prehrala.
Akademici z National University of Singapore Kwok a Chiew vysvetľujú úspech demonštrantov tým, že nespokojnosť v Hongkongu rástla už dlhodobejšie a tvrdý postoj Pekingu bol len katalyzátorom. Rastúce sociálne rozdiely, koncentrácia biznisu v rukách magnátov, najvyššie ceny nehnuteľností na svete a rastúci počet prisťahovalcov z Číny spôsobujú frustráciu v radách miestneho obyvateľstva, ktoré podporilo protestujúcich. Na druhej strane však staršia generácia často odmieta študentské protesty, pretože podľa nich podlamujú stabilitu a škodia ekonomike. Barry Chin z hnutia Tichá väčšina pre Hongkong, ktoré tvrdí, že tlmočí ich názory, vyjadril obavy, že takéto hnutia vyvolávajú chaos a podlamujú vládu zákona. Peking protesty ostro odsúdil ako nelegálne a pochválil hongkonskú vládu za to, ako zvládla situáciu.
Hongkonská vláda ponechala ulice demonštrantom, ale odmietla odsúpenie súčasného predsedu vlády Leung Chun-yinga, čo je podmienkou ukončenia okupácie ulíc. Evan Osnos z The New Yorker sa domnieva, že ťarcha je teraz na prezidentovi Xi Jinpingovi, ktorý doteraz krízu ignoroval, ale ďalšie nekonanie mu uškodí. Orville Schell z Asia Society v obsiahlej úvahe prirovnal situáciu k udalostiam z roku '89, avšak tvrdí, že na rozdiel od vtedajšieho vedenia sa to dnešné nerozhodne pre silové riešenie. Posledný britský guvernér Chris Pattenrovnako ako aj profesor politológie na Hongkonskej univerzite Alejandro Reyes navrhujú vláde nadviazať dialóg s demonštrantmi, v čom vidia benefit pre obe strany.
Ian Buruma radí Číne ponechať Hongkongu viac slobody a vykonávať v ňom ekonomické experimenty, komentátori Wall Street Journalu sú však presvedčení, že to Peking zo strachu o stratu kontroly nespraví. Čínske štátne média naviac argumentujú, že demokracia západného strihu nie je vhodná pre Hongkong. Väčšina komentátorov na oboch stranách diskurzu sa domnieva, že Čína požiadavkám neustúpi a demonštranti by mali vyprázniť ulice. Šanghajský politológ Eric X. Li reflektujúc názor populárny v Číne uzatvára, že Peking za 17 rokov umožnil Hongkončanom reálnu účasť na vládnutí a je preto v ich záujme pokračovať v konštruktívnej debate s vládou.
Martin Šebeňa působí jako výzkumný pracovník v rámci Institutu asijských studií (http://www.asian.sk/o-nas/ludia/). V minulosti studoval na Zhejiang University v Číne.
